DAJME BLÍZKYM VEDIEŤ, ŽE ICH MÁME RADI

            Známy duchovný autor Henri Nouwen, ktorý dlhé roky pôsobil ako univerzitný profesor, sa rozhodol zanechať svoju kariéru. Rozhodol sa pre život v komunite Archa, ktorá sa venuje mentálne postihnutým ľuďom. Raz prišlo za ním postihnuté dievča z komunity a povedalo mu: „Henri, daj mi, prosím, požehnanie!“ Otec Nouwen automaticky vyhovel jej žiadosti a palcom jej urobil na čelo krížik. Namiesto poďakovania dievča prudko zaprotestovalo: „Nie, to nie je nič, chcem skutočné požehnanie.“
            Nouwen si uvedomil, že to urobil trochu zo zvyku a naozaj trochu bezducho. Preto povedal: „Prepáč, dám ti skutočné požehnanie, ale keď budeme všetci na modlitbách.“
            Po modlitbách, keď asi tridsať ľudí sedelo na dlážke v kruhu, povedal otec Nouwen: „Janet ma požiadala, aby som jej dal zvláštne požehnanie.“ Dievča vstalo a pobralo sa ku kňazovi. Nouwen mal dlhé biele rúcho so širokými rukávmi, ktoré mu splývali z ramien a zakrývali ruky. Janet ho spontánne objala a položila mu hlavu na hruď. Kňaz bez toho, že by na to myslel, ju zahalil svojimi rukávmi tak, že skoro zmizla v záhyboch jeho habitu. V takomto objatí jej povedal: „Janet, chcem, aby si vedela, že si milovaná Božia dcéra. V Božích očiach máš nesmiernu cenu. Tvoj krásny úsmev, tvoja vľúdnosť v spoločenstve a všetko dobro, ktoré robíš, nám ukazujú, že si krásne stvorenie. Si mimoriadne dievča. Boh a všetci, ktorí sme tu, ťa veľmi máme radi.“
            Janet zodvihla hlavu a pozrela na otca Nouwena. Jej široký úsmev prezrádzal, že požehnanie sa jej páčilo. Keď sa vrátila na svoje miesto, postupne všetci postihnutí si žiadali požehnanie. Aj jeden z asistentov, dvadsaťštyriročný mladík, zdvihol ruku a spýtal sa: „A ja?“ „Samozrejme aj ty! Poď sem,“ povedal otec Nouwen. Objal ho a povedal mu: „John, sme radi, že si tu. Tvoja prítomnosť nám všetkým prináša radosť. Keď sú veci ťažké a život tiež, spomeň si, že ťa miluje nekonečná láska.“ Mladík sa na kňaza pozrel so slzami v očiach a dojatý povedal: „Otče, ďakujem...“
            Láska robí zázraky. Vlieva novú silu, uzdravuje, robí človeka šťastným. Dajme si i my záležať na tom, ako ju prejavujeme. Vložme do toho seba. Aby to nebol len taký slabý dohárajúci plamienok, ktorý ani nezapáli to, čoho sa dotkne, a ani nezohreje.